sobota, 18. novembra 2017

V jednoduchosti je krása


Minimalizmus. Určite ste o ňom počuli, alebo videli niekoľko fotiek na instagramových profiloch. Mnoho z nás ale netuší, že minimalizmus mal svoje začiatky v šesťdesiatych rokoch v umení, kde sa zameriaval na čo najjednoduchšie maľby. Minimalisti majú menej vecí, ale za to väčšej kvality a vlastnia skutočne len to, čo potrebujú, poprípade to, čo im robí radosť. Moderná kultúra nám neustále vkladá do hláv, že musíme vlastniť, čo najviac. Pravda je však presný opak a minimalizmus je toho dôkazom.

nedeľa, 12. novembra 2017

The Legend of a Burried witch (1.)

Author´s note: 
1. Počas príbehu budú pridávané aj gify (milujem ich a spestria dej, ale zrejme budú pridávané neskôr) a taktiež aj budete vidieť, ako si dané postavy predstavujem. Komentárové pole je vaše a kľudne aj navrhnite nejaké alternatívny postavám! Aby to bolo zaujímavejšie: Ten, kto v komentári pri návrhu postáv trafí aj niekoho, kto je môj obľúbený herec/herečka získa možnosť byť jednou z vedľajších postáv v príbehu!
2. Viem, že by prv mal byť prológ, ale anotácia bude v tomto prípade prológ :)


○ 1. Kapitola ○

Pracovné pohovory sú ťažké. Kto tvrdí opak, tak ešte na žiadnom nebol. Pripravovala som sa naň týždeň a stále ma ovládal pocit neistoty. Predsa len, aj keď vás kontakty dostanú do prestížnej firmy, na pohovore ste to len vy a nie kontakty. Pri pohľade do zrkadla som vykonala posledné vzhľadové úpravy a vyšla z toaliet, pretože onedlho mal prísť rad na mňa. Prvá účastníčka bola v miestnosti približne dvadsať minút, druhá desať a tretia je teraz vo vnútri dlhšie ako dvadsaťpäť minút. Čas, ktorý mi ostával, pokiaľ tretiu účastníčku vystriedam, som si krátila pohmkávaním obľúbenej pesničky a víziami toho, ako sa po týchto chodbách budem prechádzať. Žiadne negatívne myšlienky, žiaden strach a už vôbec žiadne pochybnosti. Onedlho sa z rokovacej miestnosti ozýval smiech a klopkanie podpätkov smerom ku dverám, keď mi zazvonil telefón. "Prepáčte, teraz nemôžem-" ani som nedohovorila a prerušil ma hlas z druhej strany.

utorok, 7. novembra 2017

Zberňa myšlienok n.1

   Ahojte, som veľmi rada, že ste opäť navštívili môj blog a rozhodli sa čítať tento článok! Dúfam, že máte krásny deň. Dobre, dlho som premýšľala, či témou tohto článku budú blogy, ale nie! Rozhodla som sa, že na tom ešte popracujem a tak bude tento článok sústredením myšlienok, ktoré už dlhšiu dobu mám a mohli by byť spestrením blogu. Zoberte si teda nejaký snack a pitie, pretože tu bude dosť myšlienok.

streda, 1. novembra 2017

Vôňa exotiky, príchuť erotiky, to sú knihy od Moniky

Ak Moniku nepoznáte, je to milá blond slovenka žijúca v neďalekom Rakúsku. Začínala s dielami Pakistanská princeznáslzy predaných dievčat, po ktorých sa na poličkách kníhkupectiev len tak zaprášilo. Následne sa medzi nás dostalo jej dielo Pakistanská pomsta, ktoré je voľným pokračovaním Pakistanskej princezny. Jej čitatelia si určite pamätajú na deň, keď dočítali dojemný príbeh Rockové tango či Rockový sen alebo na dvojknihy série Nesmieš ma milovať. Taktiež aj prispieva svojimi krátkymi poviedkami do rôznych zbierok. Ďalej Moniku už predstavovať nebudem, pretože sa dozviete viac z nášho rozhovoru. Príjemné čítanie.

 
Monika na titulke knihy Pakistanská princezná. Zdroj: Facebook.com

piatok, 27. októbra 2017

Úprimná hodinka


V našej partičke začal zvyk, že každý týždeň lepšie poznávame jedného člena skupiny. Ten prv povie niečo o svojom živote a potom sa ho ostatní pýtajú rôzne otázky a daný človek odpovedá. Zdá sa to síce ako fajn nápad, ale pokiaľ nie ste VY ten človek. Pokiaľ však máte radi pozornosť, tak je to v pohode. Ak však nie ste radi v centre pozornosti a nie ste ani otvorená kniha, nie je to sranda a aj pár hodín vie trvať ako večnosť. O tom ale dnešný článok nebude, ale úzko s týmto súvisí. Išlo totižto o otázku: Aký je tvoj životný sen? V daný deň, keď sa ma pýtali, odpoveď nebola veľmi zaujímavá, keďže to bolo: Niečo dokázať a žiť v Taliansku. A čím viac nad tou otázkou premýšľam, tým viac zisťujem, čo sú moje konkrétne ciele.

pondelok, 16. októbra 2017

O písaní

Na začiatok gif vystihujúci celé písanie a každý autor to určite pozná.
Ach, o tomto by som dokázala písať večne. MILUJEM písanie! Venujem sa písaniu už... dobrého päť a pol roka aj s rok a trištvte trvajúcou prestávkou. Áno, je to presný údaj. Ale o tom neskôr. V dnešnej dobe je to úplne bežné, že niekto píše a má blog. A tak to aj dopadá, ale k tomu sa vyjadrím v ďalšom článku, ktorý bude súvisieť s wattpadom a blogmi. Tento článok bude čisto venovaný písaniu.

štvrtok, 5. októbra 2017

O introvertoch

Rozličnosť je krásna a vzácna vec v dnešnej dobe. Neveríte? Ako príklad stačí sa opýtať na nejaký film väčšej skupiny ľudí. Ako to dopadne? Väčšina zrejme odpovie, že sa im to páčilo, pár ľudí povie, že to malo svoje muchy a pár, podľa mňa najodvážnejšia skupina ľudí, úprimne prizná, že sa im to nepáčilo. Napríklad: suicide squad. Masám ľudí sa to páčilo, ale mne nie. Viem, bol to najočakávanejší film minulého roku a aj napriek tomu, že mám rada DC universe, sa mi ten film nepáčil. Nebudem tu teraz vypisovať dôvody, pretože je to len príklad, ale veľmi dobre poznám tie pohľady, keď ja alebo niekto iný spomenie, že sa im niečo nepáčilo, čo je v dnešnej dobe hit... Ide o to, že niekto neberie niečo, čo ostatný majú radi a ak ostatný majú toho človeka malého hejtera radi, mali by to akceptovať a nesnažiť sa zmeniť jeho názor.

Ale späť k téme. Introverti sú tiež ľudia. A mali by sme ich akceptovať a neodsudzovať. Keďže som sama zmesou introverta a extroverta, prinášam niekoľko rád/typov/odporúčaní ako sa správať k introvertom a čo robiť alebo nerobiť.

piatok, 29. septembra 2017

Krásne rána


Pred pár rokmi by neexistovalo, aby som vstala skôr, pokiaľ nemusím. Doby strednej školy robili svoje a každý z nás bol na strednej rád, že po piatich dňoch skorého ranného vstávania prišiel víkend a konečne sa naskytla možnosť poriadne sa vyspať. Niekomu to bolo dopriané a niekomu, kto má aktívnych rodičov, nie. Mne to bolo mnohokrát odopreté ale nesťažovala som sa. Naopak, teraz sa pri spomienke na tieto stredoškolské časy smejem. Vysoká škola nie je každý deň a tak si môžem pospať kedy by som chcela. Ale nerobím to. Prečo? Z jednoduchého dôvodu.